Budeme žiť večne?

Autor: Miro Koseček | 7.1.2011 o 19:04 | (upravené 18.8.2014 o 10:19) Karma článku: 8,00 | Prečítané:  1679x

„... verím... vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen!“ (apoštolské vyznanie viery) Túžba po večnom živote je stará ako ľudstvo samo. Viera vo večný život je centrálnym bodom väčšiny náboženstiev. My, kresťania, nie sme výnimkou. Ak sa však zamyslíme nad večnosťou trochu hlbšie, veľmi rýchlo narazíme hranice nášho poznania a predstavivosti.

Hlavný problém spočíva v tom, že všetka naša životná skúsenosť sa odohráva v časovej postupnosti a sme zvyknutí na to, že všetko má nejaký začiatok a koniec. Dokonca aj náš vesmír.

Predstavu nám komplikuje aj to, že tradične zmiešavame dokopy dva úplne odlišné pojmy: večnú existenciu Boha a večný posmrtný život človeka.

Základom katolíckej predstavy posmrtného života je viera, že pri tzv. poslednom súde bude vzkriesené naše telo, ktoré sa znova spojí s našou dušou a následne budeme žiť vo „večnej blaženosti“ či vo „večnom zatratení“.

Večnosť Boha je však úplne iného charakteru. Boh stvoril vesmír, a ako na základe geniálnej intuície poznamenal už Sv. Augustín, stvoril aj čas. Jeho existencia sa teda nedá chápať podobne ako ľudská, teda v čase, akurát že bez začiatku, ale odohráva sa úplne mimo času a priestoru. Súčasné poznatky v tomto dávajú Augustínovi za pravdu. Albert Einstein nás naučil, že čas (i priestor) sú priamo viazané na hmotu. Plynutie času závisí od pohybu daného objektu v priestoročase a teda je pre každý bod priestoru odlišné. Názorne to ilustruje takzvaný paradox dvojčiat. Ak sa jedno z nich vydá veľkou rýchlosťou na ďalekú cestu vesmírom (oveľa dlhšiu, ako sme dnes technicky schopní zabezpečiť) a potom sa vráti späť, po návrate nájde svojho brata oveľa staršieho, než ono samo. Podobne aj všetky chronometre na palube budú ukazovať, že počas letu tam uplynulo oveľa menej času ako na Zemi.

Nie je to len fiktívna špekulácia. Jedným z rukolapných dôkazov je napríklad dnes už bežne používaný systém GPS. Na geostacionárne družice, ktoré vysielajú signály pre GPS prijímače pôsobí efekt oboch teórií relativity: špeciálnej i všeobecnej. Na základe špeciálnej teórie relativity vieme, že kvôli tomu, že družice krúžia okolo zemského stredu rýchlejšie ako povrch Zemegule, čas v nich plynie o niečo pomalšie, než na Zemi. Všeobecná teória relativity nám zase hovorí, že slabšia gravitácia plynutie času na družiciach oproti pozemskému zrýchľuje. Z Einsteinových rovníc vieme vypočítať, že gravitačný efekt zrýchlenia je niekoľkonásobne silnejší, než rýchlostný efekt spomalenia a podľa toho sú aj nastavené atómové hodiny v družiciach. Nebyť toho, v priebehu niekoľkých hodín(!) by sa celý GPS systém rozladil tak, že by sa stal nepoužiteľným.

S trochou zjednodušenia sa dá povedať, že to nie je tak ako sa ešte Newton i mnohí iní po ňom nazdávali, že hmota existuje v nejakom (univerzálnom) čase a priestore. Skôr hmota, ako taká, si sama „okolo“ seba vytvára vlastný priestoročas. Ak teda existuje Boh, ktorý tento vesmír (prípadne vesmíry) stvoril, musí byť absolútne nezávislý od plynutia času a priestorových ohraničení. Jeho existencia absolútne presahuje náš obzor a vymyká sa všetkým hraniciam našej predstavivosti presne v súlade s Biblickou múdrosťou.

To isté sa týka aj anjelov, ktorí tak isto existujú nezávisle na našom vesmíre – pretože, podľa našej viery, sú to čistí duchovia.

Paradoxne zložitejšie je to s predstavou večného posmrtného (ľudského) života. Pred stáročiami sa o týchto predstavách viedli dlhé a plamenné spory. Zdá sa, že väčšina z nich bola nezmyselná. Dnes vieme, že o posmrtnom živote toho vieme oveľa menej ako sme si kedysi mysleli, že vieme. A to je dobré. V otázkach viery pokory nikdy nie je dosť.

Kresťanská viera v posmrtný život v zásade vychádza z toho, že Ježiš po smrti vstal z mŕtvych aj ako človek, nielen ako Boh, a už nezomrie, a to isté čaká aj nás. Dôležitým bodom je pritom aj to, že Ježiš nebol vzkriesený len akosi duchovne, ale v novom živote aj pokračoval aj svojim pôvodným, hmotným, telom avšak predsa len v akejsi novej forme.

Už toto, samo o sebe, prináša niekoľko komplikácií. Ak má Ježiš hmotné telo, je niekde v našom vesmíre (časopriestore)? Je mimo nášho vesmíru?

Ďalšie komplikácie spôsobuje koncept nesmrteľnej duše a hmotného tela. Pokiaľ viem, je to koncept, ktorý vytvoril tiež Sv. Augustín, keď skombinoval kresťanskú teológiu s Platónovskou filozofiou. Samotná biblia totiž túto dualitu (tela a duše) nepozná. Na základe tohto konceptu sa vyvinula aj viera, že predtým, ako sa duša môže dostať do raja, musí prejsť takzvaným očistcom. Hlavným motívom tejto snahy bolo zladiť vieru v zmŕtvychvstanie, vyplývajúcu z biblického zjavenia s faktom, že biologické telo človeka po smrti zaniká.

Problémom je, že táto predstava, ktorá vznikla v začiatkoch kresťanstva, sa v ňom hlboko zakorenila a v období reformácie sa stala pevnou a nemennou súčasťou katolíckej vierouky. Dnes stále nevieme nájsť uspokojivú interpretáciu týchto vieroučných právd, aby to bolo v súlade s inými našimi poznatkami.

Predstava duše, ktorá v stredoveku umožňovala preklenúť časovú priepasť medzi fyzickou smrťou človeka a jeho neskorším zmŕtvychvstaním dnes nedáva zmysel. Ak je duša nehmotná, nemá v jej prípade zmysel hovoriť existencii v čase. Naše súčasné poznatky o plynutí a štruktúre času sa ťažko dávajú do súladu aj s klasickou vierou v očistec, keďže jeho predstava bola historicky úzko spojená s časom.

Niektorí teológovia sa snažia zachrániť situáciu tým, že hovoria o akomsi alternatívnom alebo paralelnom čase. Dostali sme sa tak do paradoxnej situácie, že sme „vymysleli“ vieru v existenciu duše aby sme sa vyhli problému kontinuity v čase a dnes musíme „vymýšľať“ nový druh času, aby sme obhájili vieru v existenciu duše.

Ako je to teda s tým našim večným životom? Pravdu povediac nemám predstavu. Podľa katolíckej viery bude naše telo jedného dňa vzkriesené a „budú nové nebesia a nová zem“. Určite to bude úplne iný typ existencie ako je tá Božia. Bude však aj úplne iná ako naša súčasná. V každom prípade je dnes nepredstaviteľné, aby sa posmrtný život odohrával v našom vesmíre, ktorý raz zanikne. Bude to trvať miliardy rokov, ale raz príde doba, kedy tu nebude jediné vhodné miesto na akýkoľvek život.

Poučení históriou bude lepšie, ak sa vyhneme akýmkoľvek špekuláciám J Ak veríme v zmŕtvychvstanie Ježiša z Nazareta, Božieho Syna, dáva zmysel veriť aj v naše budúce vzkriesenie. Ako to bude vyzerať však nechajme radšej na Boha.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Počet pohotovostí má klesnúť na polovicu

Ministerstvo zdravotníctva chce pohotovosti presunúť najmä do nemocníc, kde majú byť prepojené s urgentnými príjmami.

KOMENTÁRE

Aká môže byť cena za rušenie pohotovostí

Z reality sa nedá odmyslieť ani zneužívanie pohotovostí.


Už ste čítali?