Kto vlastne je katolík?

Autor: Miro Koseček | 3.8.2011 o 19:15 | Karma článku: 9,51 | Prečítané:  3385x

Už niekoľko rokov sa vážne zamýšľam nad niektorými pravdami katolíckej viery. Z hľadiska praktického života sú to skôr okrajové záležitosti ale Katolícka cirkev na nich vehementne trvá. Sú to otázky týkajúce sa tém ako odpustky, nepoškvrnené počatie Panny Márie, pápežská neomylnosť a podobne*.

Tieto veci mi príliš nedávajú zmysel ale hoci som príležitostne nad tým uvažoval, nevenoval som tomu veľkú pozornosť, lebo praktický, každodenný, kresťanský život ovplyvňujú len minimálne. V posledných mesiacoch sa mi však rôzne otázky v týchto oblastiach vynárali v mysli čoraz častejšie hlavne z dôvodu, že Katolícka cirkev ich považuje za mimoriadne vážne. Nie je teraz dôležité, aké úvahy ma k tomu viedli a k čomu som zatiaľ dospel. Chcem skôr písať tom, že ma mimoriadne prekvapil postoj viacerých mojich priateľov s ktorými som v posledných týždňoch o tom otvoril debatu.

Prakticky prvá reakcia, ktorá vždy na moje otázky prišla, bola prekvapenie, že sa tým vôbec zaoberám. Všetci až na jednu výnimku to považovali za niečo ako prekonané prežitky, ktorým možno ešte niekto verí, ale praktickí kresťania sa tým už dnes nezaoberajú. Hovorili to pritom ľudia, pre ktorých viera znamená oveľa, oveľa viac, než len tradičná nedeľná omša, pravidelné prijímanie sviatostí a zopár naučených poučiek z katechizmu. Naopak, sú to všetko angažovaní kresťania, ktorí dobre poznajú Evanjelium a snažia sa ho žiť vo svojom každodennom živote, ľudia, ktorí majú hlboký osobný vzťah s Bohom.

Chtiac, nechtiac si musím položiť otázku, je naozaj celé cirkvené učenie kompatibilné so skutočným životom kresťanov naozaj do takej miery ako sa prezentuje?

Nemyslím si, že sa dá povedať, že v tomto prípade ide len o „zlý výber štatistickej vzorky". Ľudia, s ktorými som o tom rozprával, nežijú len nejaké čudácke, individuálne kresťanstvo, ale sú začlenení v živých spoločenstvách, kde o svojej viere a skúsenosťami s jej žitím hovoria s druhými a navzájom sa formujú. Okrem toho všetci pochádzajú z viac konzervatívneho ako liberálneho prostredia. Napriek tomu sú pre nich určité časti cirkevného učenia, niektoré dokonca dogmatizované len pred jeden a pol storočím (čo je vzhľadom na históri Cirkvi takmer súčasosť) úplne irelevantné a dokonca ich podvedome vytesňujú zo svojho uvažovania, aby sa nenarušila ich celková dôvera v Katolícku cirkev.

Nechcem robiť nejaké ďalekosiahle uzávery ale mám pocit, že to celé stojí prinajmenšom na zamyslenie. Z kazateľníc denno denne počúvame jasné, často až príliš jednoznačné a sebavedomé vyjadrenia o katolíckom učení no napriek tomu sa zdá, že katolíci svojej cirkvi nedôverujú ani zďaleka tak, ako by si to jej hierarchovia priali.

Nezainteresovaný človek by napríklad z počúvania kázní ľahko mohol získať dojem, že najťažším hriechom je vynechať nedeľnú svätú omšu a napriek tomu si vyše 80% katolíkov z toho vôbec nerobí ťažkú hlavu a v kostole sa ukážu tak na vianoce a na veľkú noc, ak vôbec.

Katolícka agenda primárnej priority rezonujúca v celej spoločnosti, nielen v kostoloch, je problematika potratov. Pritom väčšina katolíkov by nepochybne bola proti ich absolútnemu zákazu, ako by si prialo vedenie cirkvi.

A ako som nedávno zistil, zdá sa, že katolíci, ktorí prijímajú celé učenie svojej cirkvi aspoň v zásadných otázkach a žijú podľa neho, sa počítajú zlomky promile z celkového počtu. Čo to znamená a čo s tým?

V pastierskom liste pred sčítaním ľudu slovenskí biskupi zdôrazňovali, že k príslušnosti k cirkvi sa môže prihlásiť prakticky každý, kto bol pokrstený. Na druhej strane dokumenty Tridentského koncilu hovoria, že kto neverí, že Cirkev môže udeľovať odpustky, nech je odvrhnutý (anathema sit) a v apoštolskej konštitúcii Ineffabilis Deus sa píše, že každý veriaci musí mať istú a nemenú vieru v nepoškvrnené počatie.

Cirkev teda na jednej strane stojí o každého pokrsteného (čo je správne), na druhej strane vyžaduje vieru, ktorú dnes vyznáva len mizivé promile jej členov.

Zatiaľ som však nezanamenal prakticky žiadnu diskusiu o tom ako vyriešiť tento rozpor. Viem, že to nie je celkom moja úloha, ale je to moja cirkev a nie je mi to jedno.

 

 

 

 

 

* odpustky sa týkajú možnosti Cirkvi odpúšťať časné tresty za odpustené hriechy, nepoškvrnené počatie znamená učenie, že Panna Mária bola už od počatia oslobodená od dedičného hriechu a pápežská neomylnosť sa vzťahuje na vyhlásenia tzv. ex catedra v otázkach viery a morálky

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?