Takáto pravda sa, samozrejme, nedá spoznať raz a navždy, ale môžeme sa k nej len postupne približovať tým, ako integrujeme poznatky zo všetkých zdrojov poznania a ľudských aktivít do jedného nerozporného celku.
Pozorovateľ zvonku by mohol teda očakávať, že takto sebavedomá Cirkev, vo svojom hlbokom presvedčení o tomto poslaní, bude podnecovať svoje najväčšie talenty aby, neustále intenzívne vo vzájomnom slobodnom dialógu kriticky reflektovali cirkevné učenie v aktuálnom kontexte spoločenského vývoja.
Tí, ktorí poznajú situáciu z vnútra, však vedia, že predstava otvorenej diskusie o čomkoľvek, bez zakázaných tém je v Katolíckej cirkvi nereálna.
Jednoducho existujú mantinely, ktoré vedú diskusiu určitým, predpísaným, smerom a za ich hranicami, je slobodné verejné uvažovanie výrazne obmedzené a niektoré celé oblasti sú tabu.
II. vatikánsky koncil znamenal v tomto smere epizódu až zázračného uvoľnenia a ukázal možnosti novej kultúry teologického bádania. Teologická diskusia, zvlášť v krajinách so silnou protestantskou prítomnosťou, však nabrala takú šírku, že začala vyvolávať obavy a vedenie Cirkvi si uvedomilo, že musí nad ňou sprísniť dozor a zaviesť určité obmedzujúce mechanizmy.
V slovenskej katolíckej pospolitosti doteraz panujú vážne obavy z vplyvu myšlienok, ktoré kolujú medzi nemeckými, či rakúskymi katolíkmi.
Viacerí talentovaní slovenskí kňazi a teológovia, ktorí sa nevedia zmieriť so striktnými obmedzeniami diskusie sa zhromaždili v združení, ktoré nazvali Teologické fórum. Slovenskou katolíckou verejnosťou sú však všeobecne považovaní za, prinajmenšom, podozrivých, ba až za teologických disidentov.
Keď som v marci tohto roku zachytil ich výzvu na otvorenú diskusiu o živote a učení Cirkvi a prečítal som si návrh jej bodov, bol som prekvapený jej odvahou a otvorenosťou. Bol to síce len jednoduchý návrh na otvorenie diskusie, ale na slovenské pomery je aj to priveľa, lebo o určitých témach sa skrátka nerozpráva. A vskutku, napriek závažnosti nastolených tém, reakcii bolo ako šafranu. Jediné hlasné názory, ktoré som zachytil, boli, že takáto diskusia je nebezpečná a dokonca naznačovali, že jej iniciátorov treba potrestať.
A veru, exemplárny trest sa aj dostavil. Predseda Teologického fóra bol pod hrozbou cirkevných trestov (a vzhľadom na to, že je kňazom v pastorácii aj pod hrozbou ťažkej existenčnej sankcie) ponižujúco prinútený podať biskupovi žiadosť o uverejnenie zrieknutia sa súhlasu s výzvou združenia, ktorého je predsedom.
Arcibiskup Zvolenský diskusiu, ktorá v iných častiach katolíckej cirkvi verejne prebieha, v zárodku udusil nie silou argumentov, či láskavým dohovorom, ale hrubou silou. Nebol schopný presvedčiť autorov výzvy o jej nesprávnosti, len ich dotlačil k tomu, aby sa od nej formálne dištancovali. Svedčí o tom aj to, že text výzvy zo stránky fóra nielenže nezmizol, ale pribudlo tam aj vyjadrenie jej predsedu o tom, že k odvolaniu bol vlastne donútený, pričom z textu je zrejmé, že vnútorne sa s tým vôbec nestotožnil.
Ježiš Kristus, ku ktorému sa Katolícka cirkev hlási, samaritánskej žene povedal: "Praví ctitelia sa budú Bohu klaňať v Duchu a pravde."
O tom, či vedeniu slovenskej Katolíckej cirkvi záleží viac na tom, aby skutočne hľadalo pravdu v jej plnosti alebo na tom, aby budilo zdanie, že ju vlastní, nech si každý urobí názor sám.