Dvojaký meter odporcov práv homosexuálov

Autor: Miro Koseček | 13.2.2014 o 20:11 | Karma článku: 9,09 | Prečítané:  1588x

Dnes som mal to potešenie čítať článok Mateja Mihalika, ktorý reaguje na dva predošlé články na mojom blogu. Potešilo ma, že sa snaží o vecnú polemiku a reaguje konkrétne na moje argumenty. Jeho protiargumenty podľa mňa neobstoja, ale naozaj oceňujem snahu racionálne diskutovať na danú tému.

Podľa mňa sa pán Mihalík dopúšťa zásadného omylu, typického pre mnohých odporcov registrovaného partnerstva, a to, že svoje morálne princípy považuje za absolútne platné pre celú spoločnosť. Na základe toho používa dvojaký meter s jednou stupnicou pre tých, ktorí vyznávajú ‘správne‘ morálne hodnoty a druhý pre tých, ktorí sa riadia morálkou škodlivou pre nich samotných i pre celú spoločnosť.

Teraz k jednotlivým argumentom.

Kľúčová otázka.

Pán Mihalík píše, že kľúčové je, či homosexualita je prirodzený alebo patologický jav. V tomto sa dopúšťa dvoch omylov.

Po prvé táto otázka je irelevantná. Ľudia s telesným hendikepom majú tiež určité postihnutie alebo chorobu, to však neznamená že spoločnosť ich môže marginalizovať či ignorovať. Predpokladám, že aj pán Mihalík bude so mnou súhlasiť, že znakom civilizovanej spoločnosti je to, že sa im podľa možnosti snažíme uľahčiť život a aj rôznymi právnymi predpismi zaväzujeme (a čiastočne obmedzujeme) ostatných, aby im vychádzali v ústrety (vyhradené parkovacie miesta, bezbariérové prístupy, ktoré vyžadujú dodatočné finančné náklady...)

Po druhé Mihalík stavia na neopodstatnenom presvedčení, že homosexualita je choroba. Úplne ignoruje fakt, že väčšinový profesionálny názor odborníkov na túto tému je presne opačný. Moju odvolávku, na Americkú Psychologickú Asociácu (APA), najväčšie združenie odborníkov na túto tému v USA s viac než 100 000 členmi, spochybnil ‘nepriestrelným' argumentom, že ‘aj APA sa môže mýliť‘. Jeho poznámka, že kresťanov zaujíma dôvod výmazu naznačuje chápanie tejto problematiky v zmysle konšpiračných teórií. Takto sa zvyčajne správajú ľudia, ktorí sa snažia nie hľadať pravdu ale za každú cenu potrebujú presvedčiť seba i druhých o tej svojej. Rád by som veril, že u pána Mihalíka to tak nie je.

Okrem toho, pokúšať sa presadzovať celospoločenský prístup k homosexuálom na základe výrazne menšinového odborného názoru (ktorý je u veľkej časti tejto menšiny motivovaný viac ideologicky, než odborne) je arogantné.

Len pre úplnosť, v poznámke pod článkom uvádzam niektoré ďalšie linky na seriózne zdroje*, aj keď by pre nikoho nemal byť problém nájsť si ďalšie množstvo kvalitných odkazov.

V každom prípade, ako som ukázal vyššie, je otázka patologicity homosexuality nepodstatná.

Občianske hľadisko

Argument 'polyamorie'

Po prvé Mihalík vyslovuje mylný a neodôvodnený predpoklad, že sa neriadim princípom, ktorý vyznávam a na základe toho sa pokúša vyvrátiť moje argumenty. Vychádza z hypotetickej myšlienkovej konštrukcie, že som proti RP viac ako dvoch partnerov. Neviem ako na to prišiel, zatiaľ takéto požiadavky nikto nevznáša a nie je dôvod, aby som sa tým vôbec zaoberal.

Uznávam však napríklad, že sú krajiny, kde je legálna polygamia a nemám s tým zásadný problém. (V našom civilizačnom priestore polygamia nemá tradíciu a okrem toho by bola významným porušením demokratickému princípu rovnoprávnosti mužov a žien.)

Po druhé, jeho tvrdenie že ‘samotný argument „môžeš všetko, pokiaľ neškodíš druhým" je mylný , lebo cieľom morálky nie je chrániť len druhých ľudí, ale aj aktéra konania' je zase len výsledkom absolutizácie jeho vlastnej morálky. Toto je totiž pravda napr. pre kresťanstvo, ale nie pre niektoré iné morálne systémy. Okrem toho, podľa presvedčenia homosexuálov, ich spolužitie im, ani nikomu inému neškodí. Ako som napísal aj vo svojom článku, môžeme sa snažiť druhým vnucovať svoje náboženstvo a svoju morálku, ale potom otvorene priznajme, že ste proti pluralitnej demokracií. Poznámka o živote gejov v San Franciscu je z tohto dôvodu irelevantná.

Čo sa týka problémov ľudí, ktorí mali problémy kvôli svojím názorom na homosexuálov, nepoznám detaily týchto prípadov. Ak boli nespravodlivo diskriminovaní, som na ich strane. Je však neprípustné používať takéto anekdotálne prípady ako argumenty na to, aby sa blokovala debata o právach homosexuálov. Je to podobné, ako keby sme napríklad v Juhoafrickej republike pred tridsiatimi rokmi odmietali zrušenie rasovej segregácie s argumentom, že v niekde v USA mal niekto problémy kvôli vyjadreniu svojho negatívneho názoru na černochov.

Mihalíkove poznámky o akejsi prvoplánovosti mojich argumentov sú podľa mňa nemiestne a zrejme úplne irelevantné.

Náboženské hľadisko

Nikdy som netvrdil, že pred Bohom nebudeme niesť následky za naše postoje a správanie. Len som sa pokúšal poukázať, že argument veriacich, že nemôžu predsa v spoločnosti tolerovať konanie zla je veľmi slabý. Pán Mihalík tu páli na vymysleného nepriateľa.

Čo sa týka mojej citácie Jána Pavla II, uznávanie princípu náboženskej slobody je úplne nezávislé od morálneho postoja k homosexuálnemu spolužitiu. Nevidím dôvod, prečo by som nemohol citovať nejaký jeho výrok len preto, že s niektorým iným nesúhlasím. To je čo za argument?

Pán Mihalík v závere odstavca zase používa dvojaký meter, hoci si to zrejme neuvedomuje. Upiera právo menšiny žiť a verejne sa prejavovať na základe vlastnej morálky vyplývajúcej z ich ideológie a zároveň presadzuje legislatívne zásahy vyplývajúce z jeho náboženstva. Ide dokonca ešte ďalej, keď samotné prípadné uzákonenie RP považuje za neprimeraný zásah do jeho náboženskej slobody. Homosexuáli podľa neho nemajú teda právo na verejné uznanie ich bytostnej potreby žiť s človekom, ktorého milujú ale útlocitní kresťania nesmú byť vystavení útlaku, ktorý by spôsobilo to, keby boli nútení tolerovať, že štát legalizuje spolužitie dvoch ľudí rovnakého pohlavia.

Úplným vrcholom je, že pán Mihalík, by považoval schválenie RP za obmedzenie svojej slobody prejavu a názoru. Bojí sa, že by ich nesmel verejne označovať za zavrhnutia hodných hriešnikov, alebo že by ich nesmel verejne urážať? Naozaj nerozumiem.

 

* Vyjadrenie britského Kráľovského kolégia psychiatrov k homosexualite: http://www.rcpsych.ac.uk/pdf/rcpsychposstatementsexorientation.pdf

Vyjadrenie Svetového lekárskeho združenia k homosexualite:

http://www.wma.net/en/30publications/10policies/s13/

Vyjadrenie významného slovenského psychiatra MUDr. Jozefa Hašta: http://www.tyzden.sk/nazivo-doma/homosexualita-je-orientacia-nie-choroba.html

Vyjadrenie ďalšieho uznávaného psychiatra, ktorý sa otvorene hlási ku kresťanskej viere: http://patarak.blog.sme.sk/c/199886/Amputacia-sexuality-ako-dobra-rada.html

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?