To už nikdy nezistíme. Ostáva nám len veriť. Niekto verí, že je to len výmysel, niekto verí, že Ježiš naozaj vstal z hrobu a žije ďalej. Nijaké dôkazy však neexistujú. V konečnom dôsledku závisí na každom jednom človeku, pre čo sa rozhodne. Mnohým neveriacim aj veriacim sa to asi nebude pozdávať ale ja si myslím, že skutočná viera pramení z toho, že v hĺbke srdca akosi cítim, alebo skôr, chcem veriť, že takto asi by to malo byť.
Môžem byť samozrejme ovplyvnený výchovou, vzdelaním, prostredím, príkladom (pozitívnym, či negatívnym) iných ľudí, alebo určitými skúsenosťami či zážitkami, ale je to nakoniec na mne ako si to interpretujem a čomu chcem veriť, že tak to asi je (alebo aspoň by to tak malo byť). Chcem veriť v nejaké absolútne dobro, v to, že je tu Boh, ktorý miluje všetkých? Toto sú zrejme základné otázky týkajúce sa viery v našom post kresťansko-judaistickom civilizačnom priestore. Ak áno, potom nie je až také ťažké uveriť, že Ježiš bol Boží syn, že za nás zomrel na kríži a že vstal z mŕtvych.
Znamená to, že tí, ktorí sa nehlásia ku kresťanstvu, nechcú veriť v dobro a v lásku?
Nemyslím si to.
Poznám mnoho ľudí, ktorých si veľmi vážim a ktorí sa nehlásia ku kresťanskej viere alebo dokonca hovoria, že neveria v Boha. Z určitého dôvodu im to nedáva celkom zmysel.
Myslím, že toto je hlavné kolektívne zlyhanie nás, kresťanov, zlyhanie Cirkvi. Príklad, ktorý sme dávali našim životom bol taký odpudivý, že Európa, ktorá bola kedysi prakticky kresťanská je dnes takmer odkresťančená. Toto nespôsobili moslimovia, židia, slobodomurári či niekto iný, to sme spôsobili MY, KRESŤANIA! Z toho sa nevykrútime.
Zdá sa, že to, čo nám najviac chýbalo a doteraz chýba je dostatok lásky. Pretože ako povedal Ježiš: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať."
ôžeme a musíme to však zmeniť. Hlavné posolstvo veľkej noci, ktorú sme si pripomenuli je, že môžeme začať nanovo. Bez zbytočných výčitiek svedomia prejavovať a šíriť lásku všade, kde sa nachádzame. Konkrétnu lásku konkrétnym ľuďom počínajúc od tých najbližších Ak to dokážeme, bude sa môcť naplniť slovo, tiež z Jánovho evanjelia: „No neprosím len za nich (apoštolov), ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal."
Veľká noc je teda aj pripomenutím si tejto výzvy. Naplniť ju môžeme zase len láskou, ktorá jediná nás dokáže spojiť v jedno ako tak ako sú jedno Otec a Syn. Inak kresťanstvo úplne vymizne. Ale v takom prípade bude to vôbec škoda? PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK