Pokus o znovunastolenie totality na Slovensku

Autor: Miro Koseček | 6.7.2009 o 22:21 | (upravené 18.8.2014 o 10:57) Karma článku: 9,11 | Prečítané:  1378x

To bol môj pocit, keď som si čítal a pozeral správu o demonštrácií za ľudské práva v komunistickej Číne. Je to samozrejme nadsadené. Vďaka nášmu členstvu v EU a v NATO to nie je v blízkej budúcnosti reálne, no dnešná politická elita sa vyznačuje mimoriadnou snahou používať diktátorské praktiky. Najhoršie je však to, že väčšina Slovákov si to nevšíma a dokonca jej to ani neprekáža.

To, že Róbert Fico pred pár rokmi verejne povedal, že si nevšimol v ’89 žiadnu zmenu, nebolo až také veľké klamstvo. Z jeho slov a činov je zrejmé, že národ preňho naďalej ostal manipulovateľnou masou a nie spoločenstvom ľudí, ktorí môžu spolu niečo dosiahnuť a štát sa v jeho mysli nestal prostriedkom na dosahovanie spoločného dobra ale nástrojom na získanie moci a majetku. Zmenila sa len technika získavania a udržania moci, čo bola len podružná zmena parametrov, podstata však preňho ostala rovnaká. Pre mladých komunistov, ako on, sa časom otvorili netušené možnosti.

Samozrejme na svojom pochode k moci sa obklopil ľuďmi podobného zmýšľania. Dnes nemám nijaký dôvod pochybovať, že dnešné mocenské pozície obsadili bezcharakterní egoisti, ktorí v honbe za osobným prospechom nemajú problém klamať, kradnúť a intrigovať bez ohľadu na to koľko škody ostatným spôsobia. Až na pár výnimiek by asi nemali gule dať niekoho zabiť, ale veľa ďalších zábran zrejme nemajú.

Po uverejnení správy o demonštrácií už takmer neostáva priestor na pochybnosti o tom, že ministerstvo vnútra pri návšteve Čínskeho predstaviteľa dalo štátne orgány do služby zločineckej organizácie Komunistickej strany Číny. Zábery ukazujúce, ako polícia chráni komunistických provokatérov a šikanuje a trestá slušných ľudí mi istým spôsobom pripomenulo Sviečkovú demonštráciu a demonštrácie v Prahe na jeseň ’89. Naša polícia bola opäť raz zneužitá totalitným režimom.

Tu je jasné, že nešlo len o individuálne zlyhanie, ako sa to prezentovalo v prípade týrania Rómskych detí v Košiciach (hoci aj o tom mám indície, že nešlo o ojedinelý prípad a samotná policajná inšpekcia prípad dôsledne nevyšetrila), ale je to zlyhanie systému ako takého. Systému, ktorý takto nastavili súčasné politické špičky krajiny.

V tomto systéme sa každý, kto sa na ňom aktívne zúčastňuje, stáva spolupáchateľom. Ak sa systémovo porušujú zákony a koná sa proti občanom krajiny, každý nesie svoj diel zodpovednosti. Od šéfa Úradu ochrany ústavných činiteľov (podľa mojich informácií udalosti pred prezidentským palácom boli v réžii práve tohto úradu), až po jednotlivých policajtov, ktorí zatýkali nevinných občanov. Samozrejme miera zodpovednosti je iná u radového policajta, ktorý má presné rozkazy (hoci ani tak nesmie porušovať zákon) než u toho, kto tie rozkazy, či pokyny vydáva. V demokratickej spoločnosti má však každý osobnú zodpovednosť za svoje skutky. To, že na vrcholných miestach riadenia krajiny máme ľudí, ktorým nezáleží na ničom inom, než na vlastných osobných záujmoch, ostatných zodpovednosti nezbavuje. Naopak, o to väčšiu ťarchu zodpovednosti oni musia znášať.. Je to podobné, ako keď otec rodiny prepadne alkoholizmu. Manželka a staršie deti musia potiahnuť o to viac. Toto zlyhanie vrhá tieň na všetkých členov policajného zboru, hoci viem, že tam pracuje pár skvelých ľudí.

Keď vyšla na povrch hniloba v súdnictve, našlo sa pár statočných, ktorí proti tomu vystúpili verejne, hoci tým riskovali vážne životné problémy. Medzi policajtmi sa zatiaľ takíto statoční neprejavili, hoci dôkazy o zneužití sú úplne evidentné. Asi potrebujú silnejšiu občiansku podporu. A tu leží zodpovednosť na nás všetkých, občanoch tejto krajiny,  (podľa miery, do akej si ju sme schopní uvedomiť a aké máme možnosti) pomáhať riešiť túto situáciu. Teda píšme, burcujme, demonštrujme,  žiadajme...

Nespoliehajme sa na to, že EU to za nás nejako vyrieši. Samozrejme, európske inštitúcie sú akousi bezpečnostnou poistkou v prípade najhoršieho, ale celkový výsledok závisí hlavne na nás. Koniec-koncov, Európska únia sme aj my.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Nerozumiete? Ani my tomu, čo sa deje v parlamente

Parlament sa zmenil na cirkus.


Už ste čítali?