V čom je sila knihy? Pre mňa najmä v tom, ako plasticky a presvedčivo ukazuje do starú biblickú pravdu, že Boh je Láska. Myslím, že väčšina z nás, kresťanov, tomu viac-menej verí, ale niekedy je ťažké domyslieť to do dôsledkov a uvedomiť si, že aj mňa Boh takto miluje. Pri rôznych životných ťažkostiach o tom človek niekedy môže dokonca vážne pochybovať. Autor Chatrče, Paul Young, v tomto zmysle opisuje Božiu lásku k nám do takých detailov a tak majstrovsky, až človek zatúži, aby to práve tak bolo. A často pochopí, že v skutočnosti to tak naozaj aj je.
V tomto kontexte je dôležité spomenúť aj problém zla a utrpenia. Tu sa prejavuje sila a hĺbka autorovej životnej skúsenosti, ktorý podľa vlastných slov roky balansoval na hrane medzi šialenstvom a samovraždou až napokon pochopil, ako veľmi ho Boh miluje. Hĺbka utrpenia hlavného hrdinu je tu opísaná tak sugestívne, že moja sestra, matka troch detí, (utrpenie sa týka práve dcéry hlavnej postavy) mala zo začiatku problém čítať ďalej. A práve na pozadí tejto, až brutálne bolestnej, skúsenosti Paul Young predstavuje prekvapivú hĺbku a dosah Božej lásky.
Kniha okrem toho mimoriadne pôsobivo ukazuje ďalšiu biblickú a často opomínanú pravdu, a to, že Boh je svätý. Tento výraz v biblickej reči znamená, že Boh nás absolútne presahuje, doslova je „úplne iný" (teda svätý) než akékoľvek naše predstavy o ňom. Autor v knihe nie len veľmi elegantne ukazuje Boha ako celkom nepostihnuteľného ľudským chápaním, ale majstrovsky rúca rôzne klišé o ňom, ktoré si kresťania po stáročia vytvorili a ktoré sú v nás tak hlboko zakódované, že si ich ani neuvedomujeme. Toto nabúravanie zabehnutých predstáv niektorí ľudia vnímajú ako znevažovanie Boha. Podľa môjho názoru týmto Young, naopak, excelentným spôsobom vyjadruje práve Božiu veľkosť a svätosť.
Chatrč ako celok sa podľa mňa vyznačuje mimoriadnou myšlienkovou konzistentnosťou, hoci viacerí kritici tvrdia presný opak. A tu sa dostávame ku kľúču celej kontroverznosti. Ako hovoria Američania: „You get it or you don't get it." teda, buď to pochopíš, alebo to nepochopíš. Vôbec tu nejde o to, že múdri pochopia a obmedzenci nie. Nevypovedá to ani duchovnej hĺbke či plytkosti čitateľa. Skôr si myslím, že autor používa veľmi metaforický jazyk, ktorý vychádza z určitého typu silnej životnej skúsenosti a z určitej paradigmy vnímania Boha a sveta. Toto človeku buď zarezonuje v duši alebo nie. Je mnoho ľudí, ktorí majú za sebou inú životnú skúsenosť, iné vnímanie skutočnosti a náboženstva, a pozor, teraz vôbec nehovorím o tom, či lepšie alebo horšie, respektíve hlbšie alebo plytšie. Je to ako napríklad s hudbou, niekomu napríklad behajú zimomriavky po chrbte keď si v MPtrojke naplnno vytočí Comfortable Numb od Pink Floyd a pre iného je otrasný rámus. Určite tu však je veľká skupina ľudí, ktorým je Youngov spôsob vyjadrovania blízky a sú jeho skúsenosťou očarení.
Jediný spoľahlivý spôsob, ako zistiť či do nej niekto patrí alebo nie je prečítať si Chatrč aspoň do polovice. A potom sa môže pridať do diskusie k tomuto článku a vysvetliť mi prečo je to strašná hovadina alebo napísať čo to s ním urobilo :-)
