Hlavne chodiť na spoveď a do kostola

Autor: Miro Koseček | 20.8.2010 o 19:50 | (upravené 18.8.2014 o 10:48) Karma článku: 16,01 | Prečítané:  5701x

Minule na detskej omši mali pán kaplán super kázeň. Aspoň tak to zo začiatku vyzeralo.

Bolo vidieť, že s detskými omšami má skúsenosť a dobre sa na ne pripravuje. Jednoduché, jasné posolstvo: byť pripravený, kedykoľvek predstúpiť pred Božiu tvár bolo ilustrované názornými, takmer divadelnými prostriedkami, za aktívnej účasti detí. Nebolo to dlhé ani nudné a malo to myšlienku.

„Super!" hovoril som si v duchu, zdá sa, že niektorí títo mladí kňazi majú celkom dobrý drajv. Akurát som sa naklonil k sestre, aby som sa s ňou stručne podelil o názor, na práve končiacu kázeň, keď som začul záverečnú vetu, ktorá ma zarazila.

Celé posolstvo tohto, inak dobre pripraveného a vydareného divadielka pre deti, ktoré hovorilo o tom, že máme žiť tak, aby sme boli kedykoľvek pripravení konfrontovať sa s Bohom, totiž zhrnul do jednoznačného návodu: „Treba chodiť na spoveď a omšu." Jediná dobrá vec na tom bola, že tieto slová zazneli úplne na konci keď sa decká sa už vracali na svoje miesta, takže väčšinou tú vetu asi prepočuli.

Ľudia mimo cirkvi nám, katolíkom, vyčítajú, že len čo vyjdeme z kostola, sme pripravení ohovárať, klamať, kradnúť i zabíjať. A často žiaľ majú pravdu. Spomínaný sympatický kňaz totiž len lapidárne vyjadril, blud, ktorým slovenský klérus vytrvalo bombarduje veriacich už od útleho detstva, že podstatou vzťahu s Bohom je omša a spoveď, inými slovami sviatosti.

Ani slova o tom, že prvoradé je mať rád ľudí okolo seba, chápať ich, robiť im dobre, viesť vnútorný rozhovor s Bohom, snažiť sa chápať a plniť jeho vôľu, či do detského jazyka preložené: nehádať sa s druhými, nenadávať im, nebiť sa, neklamať, nekradnúť, pomáhať druhým, plniť si svoje povinnosti, alebo aspoň to otrepané: poslúchať rodičov a učiť sa. Nie! Chodiť na spoveď a na omšu. A na čo, keď sa tam zase hovorí hlavne to, že treba chodiť na spoveď a na omšu?

Niežeby to nebolo dôležité, ja sám chodím na omšu prakticky každý deň (nie kvôli kázňam, napriek nim) a dáva mi to zmysel. To podstatné je však niekde úplne inde. Dúfam len, že, hoci kňazi o tom hovoria len zriedka, predsa im je to, aspoň v podvedomí, trochu jasné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Nerozumiete? Ani my tomu, čo sa deje v parlamente

Parlament sa zmenil na cirkus.


Už ste čítali?