Ak však bola Panna Mária vzkriesená a s telom vzatá do „neba“, kde sa teraz nachádza? A čo tam robí toľké tisícročia sama? Hovorí sa o nej síce ako o kráľovnej svätých ale jej existencia je diametrálne odlišná od existencie duší bez tela v stave, kde neexistuje čas ani priestor. Čas a priestor sú totiž kategórie viazané výlučne na hmotu. Čas a priestor bez hmoty neexistujú.
Ak Panna Mária pokračuje vo svojej existencii aj s hmotným telom, existuje v čase a priestore. Otázka za 100 bodov je, ako dlho trvá svetlu, kým z toho miesta doletí na Zem. Alebo je to niekde v úplne inom vesmíre?
Nechcem si robiť posmešky z týchto vecí. Chcem len ilustrovať, že akonáhle k základnej viere v Boha a v posmrtný život začneme pridávať rôzne predstavy, ktoré sú projekciami našej pozemskej skúsenosti, veľmi rýchlo sa dostaneme do neriešiteľných problémov.
Fakt je, že na tieto a podobné otázky sa dnes nikto ani len nesnaží hľadať nejakú serióznu odpoveď. Všetko sa to odbije tvrdením, že to sú veci, ktoré náležia do iného poriadku a nedá sa o tom uvažovať takto. Už sa však nikto nebude unúvať s vysvetlením, prečo by tieto otázky nemali byť legitímne.
Áno, príbeh o nanebovzatí je veľmi romantický, príjemne sa počúva a starším dámam vháňa slzy do očí, ale je naozaj kresťanstvo, odkázané na takéto fabulácie?
Na dnešnej omši kňaz čítal vraj najstaršiu zachovanú písomnú informáciu o viere prvotnej cirkvi v nanebovzatie. Od sv. Gregora z 3. storočia. Legenda ako vyšitá, plná romantických predstáv, ako si anjeli prišli po dušu umierajúcej Panny a na tretí deň zmizlo jej telo.
Ak je v tomto článku niečo urážajúce vieru, tak je to predstava, že takáto rozprávka sa stala serióznou súčasťou kresťanstva.
Nemôžem si pomôcť, ale takáto viera mi veru nedáva zmysel a dnešný sviatok viac ohrozuje ako podporuje vieru v Ježiša z Nazareta, Božieho Syna.