Chromíkove katolícke pokrytectvo

Autor: Miro Koseček | 12.8.2019 o 19:38 | Karma článku: 10,02 | Prečítané:  9019x

Homosexuáli majú žiť v celibáte akýmsi podivínskym životom a so svojím tajomstvom zomierať osamotení.

Zvláštny týpek, ten Anton Chromík. Zaujímalo by ma prečo to vlastne robí. Určite je presvedčený o tom, že robí správnu vec, a nesie fakľu božieho svetla ľudstvu. Taký malý mesiáš. Je presvedčený o svojej pravde, lebo mu to požehnávajú kňazi a biskupi. To sú hlavní vinníci. Ich predstavy sú desivé:

Homosexuáli majú žiť v celibáte akýmsi podivínskym životom a so svojím tajomstvom zomierať osamotení. Azda chodiť do nejakej podpornej skupinky ako nejakí závisláci, prípadne podstúpiť riskantnú terapiu, ktorá ich môže pretvoriť v psychické trosky. Celý život majú prežiť s tým, že ich hlavná životná túžba, mať vedľa seba človeka, s ktorým by zdieľali svoj život je čosi zlé, čo musia za každú cenu potláčať.

Kresťania sa vo všeobecnosti snažia k ľuďom správať s láskou, pokiaľ však ide o „vieru“ empatia ide bokom.

Teraz zorganizovali truc-pochod proti Dúhovému pridu. Aby zamaskovali podstatu kontra-akcie a tvárili sa pozitívne, prišli so sloganom, že deti potrebujú otca aj matku. Ono by to aj znelo rozumne, keby to mysleli úprimne a nepoužívali to len ako argumentačnú pancierovú päsť v tejto bitke kultúrnej vojny.

Sú to totiž práve oni, kto ktorí hovoria, že ak sa jeden manželský partner stane obeťou notorického násilníka, opilca, manipulátora, či jednoducho slabocha, jeho deti sú naveky odsúdené žiť bez druhého rodiča. Nijaký reparát, nijaká druhá šanca. jedine šanca stať sa druhotriednym, naveky ostrakizovaným, katolíkom žijúcim v nenapraviteľne hriešnom vzťahu, len preto, aby deti mohli vyrastať v čo najnormálnejšom prostredí s otcom a matkou.

V krajinách, ktoré umožňujú adopciu detí homosexuálnymi pármi, je takýchto detí veľmi málo.

Percentuálne oveľa viac je katolíckych detí, ktoré sú cirkvou nútené vyrastať len s jedným rodičom, lebo ten druhý nemá záujem, alebo je pre dieťa nebezpečný. Tieto osudy však nikoho nezaujímajú, lebo pravidlá sú dodržané. Chromíkovi a jeho kumpánom, v skutočnosti nejde o deti a ani o ľudí, ale len o to, aby spoločnosti dokázali vnútiť čo najviac svojich právd a pravidiel. Som rád, že už na tejto lodi nie som s nimi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ľudia sa postavili developerovi. Nechcú ďalšie obchody

Pred 15 rokmi ľudia tlieskali nákupným centrám. Dnes už nie, tvrdí investor.


Už ste čítali?