Konzervatívny denník Postoj.sk, ktorý je rešpektovaný i medzi liberálnymi novinármi pred pár dňami uverejnil nechutný článok Gabriela Hunčagu v ktorom obviňuje liberálne médiá a špeciálne troch slovenských evanjelických publicistov z podnecovania náboženskej nenávisti.Postoj za uplynulý rok vyprodukoval množstvo kvalitných a podnetných článkov, o čom svedčí aj ich početnosť v redakčnom news filtri denníka N. Príspevok „O zničených cintorínoch a zbitých rehoľníkoch“ je však veľmi nedôstojnou škvrnou znehodnocujúcou toto dielo.
Nad to, že sa autor hneď na začiatku odvoláva na náboženskú slobodu, pričom bez mihnutia oka ignoruje fakt, že slúži inštitúcii, ktorá slobodu vyznania stáročia a často veľmi násilne potierala, sa dá povzniesť. Veď napokon, žijeme v treťom tisícročí a aj katolíci už pred niekoľkými dekádami, pod tlakom zvonku, oficiálne uznali, že ľudia majú právo sami sa rozhodnúť, v ktoré božstvá veriť, či neveriť.
Dá sa pochopiť aj ponosa kňaza na to, čo považuje za štvavú kampaň proti cirkvi. Aj keď v skutočnosti je to fňukanie nad stratou privilégií nekritizovateľnosti a zbožnej úcty na ktorú boli donedávna navyknutí a ktorú stále od svojich prívržencov vyžadujú. Je to taký katolícky folklór, na ktorý sme si už zvykli.
Obvinenie denníka SME (a zrejme aj N) zo spoluzodpovednosti za ničenie židovských cintorínov a troch evanjelických teológov z podnecovania náboženskej nenávisti je však jednoducho perfídne. Už samo o sebe. Ešte zvrátenejšie však je, ak vychádza od predstaviteľa tých, ktorí po stáročia boli „kladivom na heretikov“ a do dnešných dní sa od toho dostatočne nedištancovali.
Ako, nielen, historici vedia, dominikánsky rád bol jednou hlavných ideologických úderiek, ktorých úlohou bolo odhaľovať tých, ktorí sa snažili o nezávislé samostatné myslenie a pomáhať ich likvidovať. Je to minulosť, ale v Hunčagovom článku nás nemilosrdne doháňa.
Všetci tiež veľmi dobre vieme, že to bola práve Katolícka i ďalšie cirkvi, ktoré stáročia podnecovali antisemitizmus na Slovensku, vo Francúzsku, v Anglicku a v zbytku Európy. Svoj vrchol v tomto smere dosiahlo Slovensko práve pod vedením katolíckeho kňaza. Dodnes sú hlavnými motormi antisemitizmu skupiny, vedené ľuďmi, ktorí sa otvorene hlásia ku katolíckej viere, zasväcujú sa Panne Márii, ostentatívne nosia krížiky a tešia sa otvorenej, či skrytej podpore katolíckeho kléru.
A keď už hovoríme o náboženskej neznášanlivosti, nie sú azda hlavnými podnecovateľmi strachu z moslimov práve konzervatívni kresťania a ich médiá? (Všetka česť Postoju, že sa toho nezúčastňuje.)
A ak je reč o vytváraní nepriateľa, nie sú to práve konzervatívni kresťania, vďaka ktorým sú stále ostrakizovaní a stigmatizovaní naši neheterosexuálni spoluobčania a tí, ktorí sa ich zastávajú sú nimi označovaní za liberálny hnoj?
Hunčagom označení evanjelickí teológovia sú práve tí, ktorí sa zastávajú bezbranných a marginalizovaných a kritizujú ich prenasledovateľov. Označovať ich za pôvodcov náboženskej neznášanlivosti je číra demagógia.
Článok v Postoji je dôkazom, že aj medzi súčasnými dominikánmi sa nájdu ľudia, ktorí sú pokračovateľmi tisícročnej tradície ideologických obhajcov jedinej pravdy proti ktorým boli nedávni komunistickí politruci môžu blednúť závisťou. Len ma prekvapuje, že sa k tejto nehanebnosti nechalo prepožičať aj jediné čitateľné konzervatívne médium.