Z odporcu registrovaných partnerstiev ich prívržencom

Autor: Miro Koseček | 4.6.2021 o 16:25 | Karma článku: 12,53 | Prečítané:  5221x

Pred dvadsiatimi rokmi som, ako verný syn Katolíckej cirkvi, bol proti uzákoneniu registrovaného partnerstva pre ľudí rovnakého pohlavia. Dôveroval som v múdrosť cirkvi a protiargumenty som považoval za ideologicky motivované.

Pred dvadsiatimi rokmi som, ako verný syn Katolíckej cirkvi, bol proti uzákoneniu registrovaného partnerstva pre ľudí rovnakého pohlavia. Bolo predsa jasné, že takéto spolužitie je proti prirodzenosti, teda proti Božiemu plánu. Homosexualitu som bral jednoducho ako odchýlku od „normálu“ a tí, ktorí ňou trpeli mali skrátka smolu, podobne ako napríklad ľudia trpiaci telesným hendikepom. Bol to „Boží údel“, ktorý bolo treba prijať. Keďže sám som žil v celibáte, nepripadalo mi príliš divné, že cirkev tvrdila, že aj oni sú „povolaní k celibátu“. A, samozrejme, bola tu aj možnosť terapie, či konverzie. Počul som ale aj o príbehu homosexuála, ktorý chcel žiť v celibáte v komunite zasvätených, ale práve kvôli jeho orientácii mu to nebolo umožnené a podarilo sa ho úspešne oženiť a priviesť k tomu, aby založil si rodinu. Toto všetko boli argumenty a príbehy z prostredia, ktorému som dôveroval a preto som ich bez problémov prijímal. Ku všetkým protiargumentom som pristupoval ako k, a priori, ideologicky motivovaným.

Myslím, že trochu hlbšie som sa začal o problematiku zaujímať, keď som zachytil diskusiu o tom, že homosexualita bola vyradená zo zoznamu chorôb. Našiel som si vyjadrenie americkej komory psychiatrov, britskej komory psychiatrov a ďalšie zdroje, ktoré pôsobili dôveryhodne. Pýtal som sa na to aj priateľa, psychiatra z našej komunity. Trochu ma prekvapila jeho odpoveď, že on sa v tom veľmi nevyzná, ale že Doc. Rakús je na to odborník. Ako jeho hlavný argument som vnímal to, že vyradenie homosexuality zo zoznamu chorôb bolo len výsledkom tlaku homo lobby a pripadal mi dosť slabý.

Nebola to problematika, v ktorej by som bol osobne zainteresovaný, ale pri rôznych príležitostiach sa to dostávalo do mojej pozornosti a občas som sa nad tým zamyslel, jednoducho preto, že to bola pre mňa výzva na hľadanie pravdy. Bol to proces, ktorý mi „na pozadí“ bežal niekoľko rokov. Z času na čas som sa „pristihol“, že sa pokúšam stále viac vcítiť do situácie týchto ľudí. Stále viac som sa pokúšal utvoriť si vlastný názor a pomaly, pomaličky som sa zbavoval ideologických klišé, ktorých, ako som si neskôr uvedomil, som bol zajatcom.

Bol to veľmi pozvoľný proces a ani som si príliš neuvedomoval, ako sa moje názory v tejto súvislosti vyvíjajú a menia. V jednom momente mi to však došlo. Ak si človek svoju sexuálnu orientáciu nevyberá prečo ho nerešpektovať takého akým je? Ako by som sa ja cítil, keby ma niekto nútil do romantického vzťahu s mužom? Bŕŕŕŕ... Ako teda, ja, kresťan, môžem od homosexuála chcieť aby žil so ženou? Ubližujem tým jemu aj žene, ktorú si vyberie, ohrozujem celú rodinu, ktorá takto vznikne. Ale počkajme, však rodina je pre nás posvätná, či nie?

Čo teda „povolanie k čistote“ ako to eufemisticky nazýva Katolícka cirkev (a pridávajú sa k nej aj slovenskí evanjelici)? Ja som žil v celibáte, ale to malo určitý účel a z mojej strany to bolo dobrovoľné rozhodnutie. Okrem toho som bol v silnom spoločenstve, ktoré mi kompenzovalo zrieknutie sa rodiny. Podobne to je tak u rehoľníkov a aj u kňazov. Pre homosexuála však žiadna taká možnosť neexistuje. Pre neho „povolanie k čistote“ znamená odsúdenie na osamelý život až do smrti. Kde sa v nás, kresťanoch, berie toľko arogancie, že šmahom ruky odsúdime milióny ľudí na takýto údel? Len preto, aby sme zachránili zastaralú ideológiu. Čo sme to za netvorov?

Prečo upierať gejom, aby si našli intímneho partnera s ktorým budú zdieľať dobré aj zlé po celý zbytok života? Nemôže mať gej alebo lesba pri sebe človeka, ktorého bude nadovšetko milovať a s ktorým vytvoria súdržný pár? Ako v tomto môžem niekomu brániť a pritom sa považovať za Kristovho nasledovníka?

V tejto súvislosti sa často opakuje otázka sexu a plodenia detí. Uvedomil som si, že toto už len také zástupné argumenty, ktoré odvádzajú od podstaty a sú určené k manipulácii verejnej mienky. Ak nezakazujeme neplodným ľudom uzatvárať manželstvo, prečo musíme trvať na tom, že zrazu je to prekážka pre spolužitie gejov či lesieb? A čo sa týka sexu, ľudia, ktorí sa milujú si s tým poradia. Nechajme to na ich tvorivosť a lásku. Dúfajme, že už sú preč časy, keď bolo nariadené, že povolená je len misionárska poloha. A ak už chce nejaká cirkev naozaj predpisovať, akým spôsobom môžu ľudia súložiť, nič jej nebráni určiť aj špeciálne pravidlá pre gejov a lesby, trebárs aj žiadny sex. Prečo ich však radšej en bloc odsúdi na život v osamelosti alebo život „v hriechu“? A ešte bude pokrytecky tvrdiť, že jej hlavným prikázaním je „miluj blížneho svojho, ako seba samého“.

Po mnohých rokoch takýchto úvahách som dospel k záveru, že nútiť LGBTQ+ ľudí do heterosexuálneho zväzku alebo do celibátu je nielen nerealistické ale aj nemorálne a nekresťanské. Malo by byť v najvyššom záujme cirkví, aby táto nezanedbateľná skupina ľudí mohla vytvárať trvácne intímne zväzky párov, ktoré sa milujú bez ohľadu na pohlavie. Tak im to umožnime.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Biznis skokanom vlaňajška je dodávateľ testov z Trnavy. Zisk mu vzrástol 117-násobne

Spoločnosti Eurolab Lambda niekto požičal pol milióna eur.


Už ste čítali?